Dennik: prípravy | 1.deň | 2.deň | 3.deň | 4.deň | 5.deň | 6.deň | 7.deň | 8.deň | 9.deň | 10.deň | 11.deň | linky | na úvod

Deň 11 – príchod domov

Cigarety a alkohol za facku – najlepšie suveníry

>>> Rozsiahla Fotogaleria TU <<<

Z Odesy sme dostali lístky len do nižšej kategórie spacieho vozňa bez kupéčok, Ampom pohotove premenovaného na „dobytčák“, a tak cestujeme a spíme ako veľká rodina.

Ráno má vlak prestávku, stačí vyjsť na perón a o raňajky máme postarané, bábušky ponúkajúce svoje doma napečené koláče, bohato plnené ovocím - hruškami, jablkami, marhuľami...kus tuším 1,50 UAH, k tomu si kupujeme aj varenú kukuricu (0,50 UAH!), a obchod spraví aj chlapec, ktorý vykrikuje "pivo cholodno, ne daragoj" ;-)

Pred obedom prichádzame do mesta Čop na hraniciach, tu sa však hranice prekročiť nedajú. Keďže je nás viac a museli by sme brať 2 taxíky, dávame sa dokopy ešte s jednou pani a dohadujeme sa s jedným vodičom maršrutky, ktorý nás odvezie až na hraničný prechod Vyšné Nemecké. Samozrejme pred tým, ešte nakupujeme maximálne dovolené množstvá cigariet, aby sme Marcelovi a našim kamarátom – fajčiarom na Slovensku doniesli trocha z lacného fajčiarskeho „raja“ na Ukrajine (drahšia škatuľka Rothmansiek po 4-5 UAH, Camel, Marlboro po 3-3.5 UAH).
Roman: moji známi nie sú až takí fajnoví, kupujem kartón štandardných cigariet Next a ďaľší značky BT, tuším oba po 16 UAH :)

Prekračujeme hranice pešo (obchádzame dlhý rad áut), u našich colníkov spôsobujeme zase údiv, do batohov nám nazerajú iba zbežne, keď zbadajú cigarety, stačilo ich iba ubezpečiť, že máme povolené množstvo - jeden kartón. Zato nejakej ukrajinskej ženičke prezreli lepšie tašky, chudere robia problémy za nadlimit alkoholu.
Roman: na ukrajinskej strane nás čakalo ešte jedno okienko, kde ukazujeme samotné pasy, ja idem zamyslený ako posledný, colník odo mňa ešte niečo vyžaduje, nechápem, ľudia v rade mi naznačujú...aha, chce ten formulár čo sme vypĺňali na vstupe. Pozerám do peňaženky - nič, prezerám nervózne ľadvinku - nič...colník keď ma takto vidí, mávne rukou že môžem pokračovať... takto som si ja ten papierik uschoval :)
Priamo na hranici čaká i autobus do Košíc, čo využívame a po dlhšom čakaní na spolucestujúcich, ktorí veru podliehali oveľa podrobnejšej kontrole batožín ako my, naberáme smer Košice.

Čo na záver?
Nebudeme opakovať to, čo ste sa dočítali už vyššie – Krym je momentálne v „zrelom“ období na perfektnú, miestami dobrodružnú dovolenku, ponúkajúcu všemožné atrakcie a kvalitné pláže. Ako dlho bude ešte „neobjavený“ masovou záplavou zahraničných turistov to nevieme, ale máte určite dosť času zažiť ju v súčasnom stave. Najskôr sme rozmýšľali ako je možné, že také miesto nezasiahol ešte prudký rozvoj medzinárodného turizmu, ale potom sme boli radi (stačí McDonald s čistými záchodmi :)). Napokon, miestni si vystačia s vlastnou bohatou ukrajinskou a najmä ruskou klientelou, a napriek tomu, že sú z pohľadu nášho vnímania chudobní, sú šťastní a žijú na krásnom mieste.


Počet návštev:
Komentáre a otázky ohľadne cesty i stránky samotnej píšte na: ukrajina2004@szm.sk