Deň 5 – Sudak - Novij svet - Jalta

Vy ešte neviete kde je Nový svet? Maršrutky a babušky

Zobúdzame sa, balíme stany a šplháme sa na pevnosť. Ja, Roman a Dulo sa vyškriabeme až úplne hore (niežeby Zuzka, Marcel a Amp nevládali, ale hore sa lezie doslova po skalách – vľavo dole more, vpravo dole more : ( ), ale výhľad stojí za to.

Po ceste na stanicu sa zastavujeme v kaviarni na rannú kávu, kupujeme ďalšie melóny a dyne na raňajky a napokon sa zvezieme dvoma taxíkmi do „Nového sveta“. Udivuje nás stratégia predbiehania ukrajinských taxikárov - plne naložená stará Lada vybočí do predbiehacieho pruhu vedľa novej Samary, rýchlosť tá istá, ale agresívnym trúbením „presvedčí“ vodiča Samary, že by mohol aj ubrať, a tak ju napokon obiehame. Poznamenávam, že všetko sa to deje na úzkych serpentínach nad pobrežím. Taxikár nás nejak vyložil už pred mestom, sme sa aj potešili keď sme zbadali krásne pobrežie ku ktorému by už iba stačilo zísť a mali by sme nerušené pekné miesto na kúpanie. To ale k nám pristúpil nejaký pán, ktorý nám vysvetlil že je to nejaká chránená oblasť, on je tam strážca a zísť dole sa dá iba po zaplatení poplatku. Ten nie je symbolický, takže odmietame (ale už vieme prečo nás tam taxikár vysadil:) a tak kráčame pešo do mesta, kocháme sa cestou peknou prírodou a nakoniec sa kúpeme na typickej preplnenenej pláži :) Čo presne sa tu malo nachádzať, vie snáď len Dulo, ktorého nápad ísť do „Nového sveta“ to bol. Zisťujeme, že do Jalty priame spojenie nejestvuje (museli by sme sa vracať do Simferopoľu alebo do Sudaku). Vraciame sa teda taxíkmi do Sudaku, časová strata nám už narástla, a keďže nie je isté, či nás do autobusu vôbec zoberú (6 ľudí s batohmi), snažíme sa zjednať cenu s vodičom „maršrutky“ - typický spôsob prepravy cestujúcich na Ukrajine v dodávkach upravených na prepravu. Neskôr sme ich využívali veľmi často najmä v mestách, tento od nás napokon vypýtal horibilných 300 UAH, nižšie už zjednať nechcel a napokon, keď sme si prepočítali cestu do viac ako 100 km vzdialenej Jalty cez hory a potom po pobreží...., súhlasíme a pridáva nám do „maršrutky“ i 2 mladé Ukrajinky z Kyjeva.

Po rýchlej ceste prichádzame podvečer do Jalty a necháme sa vysadiť na autobusovej stanici, kde dúfame, že nájdeme „babušky“. Samozrejme stačilo, že sa zjavila skupinka s batohmi a už máme tri ponuky. Najskôr si vypočujeme ponuky a predstierame, že až tak veľmi ubytko nepotrebujeme, lebo máme aj stany – „palatky“ (no neviem kde by sme ich rozložili, v meste s viac ako 100tis. obyvateľov, navyše stanica je poriadne ďaleko od pobrežia). Nevýhodou je okrem veľkosti našej skupiny aj fakt, že chceme ostať iba 2 noci, zjednávame teda napokon s babuškou 7 USD/os./noc, navyše „babuška“ sľubuje teplú vodu a blízkosť hlavnej pláže :) !!!

Ubytovanie je v rodinnom dome, skladáme sa v miestnosti len s 5 posteľami, takže Roman má „čierneho Petra“ a rozkladá si karimatku pri Zuzkiných nohách :).