Deň 4 – Simferopoľ - Sudak

More, pláže, prvé „šašliky“....

Ráno o 5.00 nás budí Amp, a tak po pár hodinách spánku vystupujeme na stanici. Je to výborné, keď si uvedomíme, že po jednej noci strávenej v autobuse a dvoch vo vlaku sme to dokázali a sme konečne na Kryme! Dávame si rannú kávičku a poučení problémami s nákupom lístkov si hneď odchádzame kupovať lístky naspäť do....vlastne nevieme kam, ale čo najbližšie k Ľvovu a pokiaľ možno dolnou cestou cez Odesu, ale ak by sa inak nedalo pôjdeme aj do Kyjeva. Predpredaj lístkov sa deje mimo stanice v budove vzdialenej asi 2km, prečo je to tak, že aj napriek vysokej úrovni železníc nie je možné lístok v predpredaji kúpiť priamo na stanici, nevieme. Striedame sa v rade na lístky a po krátkej debate kupujem lístky na 11. s prestupom cez Odesu, z Odesy do Vyšného Nemeckého sú už miestenky len vo vlaku nižšej kategórie – neskôr nami nazvaného jednoducho „dobytčák“. Cena opäť skvelá – 64 UAH.

Po ceste navštívime internetovú kaviareň – cena 3 UAH/hod. S batohami na chrbtoch pôsobíme nezvyčajne, ale ľudia sú milí a s komunikáciou nemáme problémy. Keďže v Simferopoli končí železnica náš okruh po pobreží začíname cestou autobusom do Sudaku. Lístky sa kupujú na centrálnom mieste, predávajú sa až do chvíle, kedy sa minú jednotlivé čísla, ktoré by mali byť rovnaké ako počet sedadiel v buse. Nestalo sa, a tak sa Roman dostáva do konfliktu s mladíkom, ktorý by si chcel sadnúť na jeho miesto, lístky majú všetci, ibaže ich predali viac. Šofér rieši situáciu s rozvahou, inostranec je predsa vážená osoba – podáva týpkovi malú stoličku - taburetku a ten si sadá do uličky.
Roman: mladík si počas celej (!) cesty niečo mrmlal, ruku mal strčenú v nejakom vrecúšku v ktorom očividne niečo žmolil. Nevedel som ako si to mám vysvetliť...mrmlanie gradovalo, až sa dali rozoznať slová...: "hare krishna, krishna, krishna, hare krishna... " O to viac som bol prekvapený z jeho počiatočných prchkých reakcií;)

Prichádzame do našej prvej zastávky na pobreží Krymu – Sudak, turistické letovisko známe okrem pláží i pevnosťou pochádzajúcou z 13.-14. storočia kedy bol Krymský polostrov pod nadvládou talianskeho obchodného mesta Janov. Vieme, že ak hľadáme ubytovanie, máme sa spoľahnúť na miestny systém „babušiek“, starých tetiek ktoré postávajú na staniciach a hneď ako rozpoznajú turistu, tak mu ponúkajú ubytovanie na privátoch, systém funguje dokonale a je založený na koreňoch trhovej ekonomiky – čím známejšie miesto a viac dopytu, tým vyššia cena. Nás osloví pani so zlatými zubami a s ponukou 3 USD za noc; cena sa nám zdá natoľko nízka, že nezjednávame a ideme si pozrieť ponuku – úroveň je veľmi nízka – prístavba rodinného domu bez postelí a s jedným oknom, naivne sa pýtame na teplú vodu a rýchlo odchádzame. Teta sa nás ešte snaží zadržať cenou 2,50 USD... ale márne. Človeku by sa aj uľútostilo, vyzerali na to že je to ich jediný zdroj obživy...

S batohmi na chrbte mierim na pláž a predierame sa množstvom ľudí, stánkov s občerstvením a zábavou, skrátka typické prímorské centrum. Na pláži rýchlo skáčeme do mora, pláže sú pieskové, rovnako ako takmer po celom Krymskom pobreží. Pokračujeme ďalej v hľadaní ubytovania, ale ponuky sú už len po 6 USD os./noc, čo je veľa. Sadáme si na pivko a prichádzajúca búrka nás dovedie do tureckej reštiky, kde sa príjemne sedí na zemi; výbornú večeru (ja mám zase „šašlik“, tentokrát tuším baraní) uzavrieme vodnou fajkou, samozrejme sa nám to natoľko páči že sa naše digitály rozcvakajú až to pripomína japonských turistov. Keďže je už tma, rozkladáme stany priamo nad plážou v kopci pod pevnosťou. Váhame, či ich vôbec rozložiť, ale nechceme, aby nás búrka prekvapila – to ešte netušíme, že je to prvý a posledný krát, čo spíme pod stanmi (vlastnými). Akoby sme toho ešte nemali dosť na ten deň, schádzame do blízkeho plážového baru, odkiaľ hučí diskotéková hudba, to sa len ruská zlatá mládež troška zabáva, je tam dosť veľký frmol, motorky rôznych značiek s hukotom prichádzajú i odchádzajú, my si len poskromne dávame niečo na pitie a ideme radšej už naozaj spať.
Krásu miesta ktoré sme si vybrali na spanie si uvedomujeme až ráno pri východe slnka – nádhera.